Autor: Marek Delinčák, 30. júla 2011, 23:54
Bolo krásne upršané ráno keď sme sa ja, Andrej Devečka a jeho lepšia polovička Dada vybrali na krásnu lokalitu mäsožravých rastlín a to rašelinisko Suchá hora na Orave. Andrej ma už dopredu veľmi navnadil, keď o ňom hovoril ako jednom z najkrajšich na Slovensku. Na takýto výlet sa nedalo netešiť a neodradilo nás ani škaredé počasie!
Andrej s Dadou vyrazili na rašelinisko skôr, nakoľko sa naň chceli skúsiť dostať z poľskej strany, kde v minulosti neprebiehala ťažba rašeliny, tak ako na slovenskej strane. To sa im bohužiaľ nepodarilo a tak sme sa spolu stretli priamo v obci Suchá hora.
Andrej už na tomto rašelinisku bol, čiže by sa dalo čakať, že ho raz dva nájdeme, no opak bol pravdou. Po počiatočných problémoch so strážnymi psami (vraj šteňa) v bývalom ťažnom areáli sme sa dostali na cestu, ktorá mala viesť k rašelinisku. Aj napriek Andrejovej snahe spomenúť si, kde presne sa rašelinisko nachádza sme z cesty zišli viac menej na náhodu a snažili sa ho nájsť. Po chvíľke hľadania sme konečne narazili na podmáčaný rašeliník.
Ako sme postupovali, nachádzali sme stále krajšie a krajšie plochy rašeliníka, avšak po rosičkách ani chýru ani slichu. Čo však bolo ešte horšie rašelinisko bolo veľmi podmáčané s veľkou výškou rašeliníka a my sme sa borili stále hlbšie a hlbšie. Mám osobne odskúšané, že na takomto rašelinisku stačí jeden krok zlým smerom a človek sa môže dostať do vážnych problémov. Keď už sa človek raz zaborí až tak, že spadne, má skutočne problém dostať sa odtiaľ :bigsmile: .
O kúsok ďalej sme narazili aj na typické jazierka, do ktorých by asi nikto nechcel spadnúť, a tak sme ich aj my obchádzali so značnym rešpektom. Doteraz sme však stále nevideli ani jednu rosičku a keďže sme mali len málo času na návštevu tejto lokality, postupovali sme opatrne ďalej.
O ďalších asi 50 metrov, čo je v takto náročnom teréne dosť veľká vzdialenosť, sa nám podarilo nájsť zarastajúce pozostatky po ťažbe rašeliny v tejto oblasti a tak sme sa mohli zoznámiť s čistou prírodnou a mimochodou veľmi kvalitnou slovenskou rašelinou. :)
Hneď za ďalším kopčekom sa nám konečne podarilo nájsť koberce rašeliníka, mierne posiate Rošičkou okrúhlolistou (Drosera rotundifolia) :party: . Zajímavosťou, aspoň pre mňa určite, bolo, že tieto koberce rašeliníka plávali na povrchu jazierok, ktoré sa vytvorili medzi vyvýšeninami v teréne. Rosičky rastúce v týchto rašelinikových plochách tak rástli prakticky len v rašeliníku, neraz aj ponorené vo vode. Odfotiť ich však nebolo tak jednoduché, nakoľko nikomu z nás za zrovna nechcelo kúpať. :)
Odtiaľto už sme sa s malou zachádzkou ponáhľali naspäť, pričom sme narazili na rozľahlé plochy rašelinových slojov, pomedzi ktoré boli vykopané odvodňovacie kanály. V spomínanom areáli nám jedna milá teta povedala, že pozemky, kde sa náchádzajú zásoby rašeliny, sú už vysporiadané a tak sa opäť plánuje spustenie ťažby na tejto lokalite. Bola by to skutočne škoda, keby sa arogantným prístupom k ťaženiu rašeliny zničila táto krásna lokalita, no osobne verím, že spoluprácou s ochranármi by sa dali odvodnené zásoby rašeliny vyťažiť bez toho, aby to ohrozilo existenciu tejto lokality. Vlk by sa tak nažral a koza by ostala asspoň z časti celá. Ostáva nám už len dúfať! ;)
Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.
