Autor: Andrej Knotek, 13. februára 2015, 0:00
Autor: Ing. Andrej Knotek
Článok sa opiera o zistenia z práce („Exhuming Saint-Hilaire: revision of the Drosera villosa complex (Droseraceae) supports 200 year-old neglected species concepts“)
http://dx.doi.org/10.11646/phytotaxa.156.1.1
Komplex Drosera villosa zahŕňa 6 endemických druhov z Brazílie : Drosera villosa, Drosera ascendens, Drosera graomogolensis, Drosera latifolia, Drosera riparia, Drosera chimaera. Ďalej dva nové prírodné hybridy : D.villosa X D.tomentosa a D.latifolia X D.tomentosa.
História D.villosa komplexu:
Viac ako 100 rokov obklopoval názov Drosera villosa zmätok. Rastliny typu D.villosa zostali z veľkej časti neznáme. Hlavným dôvodom bol nedostatok informácií, herbárových exemplárov a obtiažnosť prístupu do lokalít výskytu.
V dnešnej dobe však sú rastliny z tohto komplexu pomerne dobre opísané. Nižšie si opíšeme detailnejšie všetkých 6 zástupcov tejto skupiny.
Drosera villosa A.St.-Hil.
Bylina tvoriaca vzpriamené stonky vysoké 17 až 115 mm a hrubé až do 0,5 mm, riedko vetvené, husto pokryté chĺpkami. Listy sú červenej farby na oboch stranách. Kvetenstvo je zväčša s 2-30 kvetmi s listeňmi dlhými 1,8-4mm, podlhovasto kopijovité až kopijovité.
V prírode sa nachádzajú v horských až vysokohorských biotopoch (1400 – 1750 m.n.m) Serra do Ibitipoca a Serra Negra cca 30 km od seba. V nižších polohách sa D.villosa nachádza prevažne na okrajoch trvalých riek s machom (Sphagnum Linné), alebo v trhlinách rozbitých hornín. Občas aj v polotieni riečnej vegetácie. Vo vyšších polohách rastie v priesakoch alebo vlhkých oblastiach „campo rupestre“ často v spojení s rašelinníkmi. Drosera villosa často kolonizuje narušené miesta chodníkov, kde môže tvoriť veľké populácie, niekedy v relatívne suchých piesočnatých oblastiach, ktoré sú závislé predovšetkým na kondenzácií vlhkosti z hmly.
Drosera villosa bola pozorovaná tiež v blízkosti D.montana a D.communis a taktiež pri druhu utricularia (U.linné) a genlisea (G.violacea).
D.villosa je ľahko odlíšiteľná od ostatných členov komplexu úzkymi listami s pretiahnutými stopkami často tak dlhé ako lapacia časť 50:50. Úzke stopky majú priečne elipsovitý prierez a sú husto chlpaté.
(Based on Ferrero et al. 02 – drawn by P.M. Gonella.)
(A–D by P.M. Gonella; E by A. Fleischmann.)
Drosera ascendens A.St.-Hil.
Bylina tvoriaca vzpriamené alebo poliehavé stonky až do 125 mm vysoké. Sú husto pokryté trvalými listami. Korene sú mierne sukulentné do 2 mm široké, riedko vetvené a husto pokryté koreňovými chĺpkami.
Je úzko endemický taxón vyskytujúci sa v severnej časti Diamantina Plateau v centrálne časti Minas Gerais, Brazília. Tento druh sa vyskytuje predovšetkým v otvorených poliach s riedkymi trávami okolo sezónnych prameňov a na okrajoch sezónnych alebo trvalých riek v kyslej piesčitej pôde alebo na tenkej vrstve priesčitej pôdy ležiacej na pieskovcových skalách.
Podľa informácií z existujúcich zbierok, D.ascendens je známe, že kvitne iba počas dlhšieho obdobia sucha, od júla do septembra.
D.ascendens sa líši od všetkých ostatných členov komplexu jej kopijovitými listami so širokými stopkami, ktoré sú len o málo kratšie ako vrstva s tentakulami. Tento druh sa dá najviac priblížiť d D.graomogolensis, s ktorou zdieľa prednosť k suchším piesočnatým biotopom. Avšak dá sa dobre odlíšiť od d.graomogolensis svojimi dlhšími stopkami, ktoré sú 6-17 mm dlhé.
V prírode boli spozorované kolónie niekoľkých jedincov len pár metrov od D.latifolia, ktorá je hojná v týchto mokrých stanovištiach. I keď neboli pozorované žiadne hybridy medzi D.ascendens a D.latifolia, je pravdepodobné, že tieto dva druhy sú skutočne schopné hybridizácie.
(All based on Gonella et al. 460 – drawn by P.M. Gonella.)
(A–E by P.M. Gonella; F by Adilson Peres.)
Drosera graomogolensis TRSSilva
Bylina, zvyčajne tvoriaca krátke stonky 50 mm dlhé, ale vo vlhších stanovištiach tvoria stonky až 270 mm dlhé. Stonka je občas rozvetvená a husto pokrytá trvalým lístím. Korene sú 2,5 mm široké a riedko vetvené, husto pokryté koreňovými chĺpkami.
D.graomogolensis je endemitom severného horského komplexu v Espinhaço. Vyskytuje sa v celom regióne Serra de Grao mogol aj ďalej na juh v blízkosti obcí Cristalite, Botumirim a Itacambira. Vyskytuje sa v širokom výškovom rozsahu v horských oblastiach medzi 700-1420 m. n. m. Väčšie populácie sú však najčastejšie v nižších nadmorských výškach, kde sa často vyskytujú v relatívne suchých stanovištiach Cerrado a Caatinga, okolo okrajov sezónnych prameňov v piesočnatej pôde s hrubým kremenným štrkom, plytkým pieskom ležiacim na horninách a v trhlinách v kremenci, často čiastočne v tieni pod nízkymi kríkmi.
D.graomogolensis obvykle nerastú s inými Drosera spp., ale občas sú pozorované v blízkosti D.tomentosa a D. x fontinalis Rivadavia (D.tomentosa x D.grantsaui) a rovnako s niekoľkými druhmi bublinatiek a genliseí.
Drosera graomogolensis sa odlišuje od ostatných členov komplexu jeho kopijovitými až podlhovasto kopijovitými listami s veľmi krátkymi stopkami.
Silva (1997) uvádza tvar stigmy ako jeden z hlavných rozdielov medzi D.graomogolensis a D.villosa.
Zaujímavosťou je, že pozorované kvety D.graomogolensis boli často navštevované afrikanizovanými včelami (hybridy roznych Apis mellifera, Hymenoptera: Apidae) a tiež opelované drihmi včiel z veľkej rodiny Halictidae. Aj napriek veľmi nízkej produkcií semien, sú D.ascendens a D.graomogolensis vo veľkých populáciách, čo naznačuje úspešné nepohlavné rozmnožovanie. Oba druhy sú schopné tvoriť mladé rastlinky z koreňov, základu stonky a občas dokonca aj z listov (v tomto prípade len ak D.graomogolensis rastie v mimoriadne vlhkom prostredí).
(A–E, H–M based on Gonella et al. 485; F, N based on Gonella et al. 486 – drawn by P.M. Gonella.)
(All by P.M. Gonella.)
Drosera latifolia (Eichler) Gonella & Rivadavia
Bylina s krátkymi vzpriamenými stonkami do 100 mm vysoko. Zvyčajne riedko pokryté pretrvávajúcim suchým lístím, ak sa vyskytuje v polo-vodnom a polo tienistom prostredí. Korene sú mierne sukulentné, až 0,5 mm široké v priemere, pričom sú riedko vetvené a husto pokryté koreňovými chĺpkami.
Drosera latifolia je endemitom z Brazílie. Tento druh je najviac rozšírený a obyčajný. D.latifolia rastie na vrcholkoch hôr v ílovitej alebo rašelinovej zemine alebo na tenkej vrstve zeminy prekrývajúcej bazaltové horniny. Nachádza sa len veľmi zriedkavo v piesočnatých pôdach. Občas je pozorovaná pozdĺž železničných tratí a ciest – oblastí, ktoré boli pokryté dažďovými pralesmi až do nedávnej minulosti. Tu je pozorovaná v blízkosti D.viridis Rivadavia, D.grantsaui, D.montana, D.brevifolia a D.communis a tiež s niektorými druhmi bublinatiek a genliseí.
D.latifolia sa mení podľa výskytu, kým rastliny zo Serra do Espinhaço zvyčajne kvitnú počas obdobia sucha (od júna so septembra, a menšie kvety v období dažďov, február a marec), populácia nachádzajúca sa pozdĺž pobrežnej vysočiny kvitnú počas období dažďov (od septembra do februára).
Odlišnosti D.latifolia od ostatných predstaviteľov komplexu sú hlavne v jej kopijovitých, podlhovastých listoch. Chĺpky zo žľazami sa zameriavajú predovšetkým na vrchole listu a spolu s tvarom semien D.latifolia, naznačujú bližšiu afinitu k D.villosa a D.riparia.
Drosera latifolia je najrozšírenejší druh z komplexu a preto niet divu, že je aj morfologicky najviac variabilný. Aj keď niektoré vlastnosti sú veľmi konzervatívne. Značné rozdiely možno vidieť v celkovej veľkosti, tvare listu ako aj relatívnej hojnosti tentakúl na stvole.
(A, C, E, based on Gonella et al. 452; B, D, K, based on Rivadavia et al. 1083; F, M based on Rivadavia 2515; G, L based on Rivadavia 2137; H based on Rivadavia & Gibson 1379; J based on Rivadavia et al. 2464 – drawn by P.M. Gonella.)
(P.M. Gonella; B by F.Rivadavia; E by A. Fleischmann.)
Drosera riparia Rivadavia a Gonella, sp. Novembra
Tento druh je veľmi podobný D.latifolia, ale líšiaci sa dlhými stopkami, ktoré sú rovnako dlhé alebo dlhšie ako lapacia časť s veľmi krátkymi tentakulami, jemnejšími kvetmi, ktoré zvyčajne nesú menej kvetov. Táto bylina má zriedka poliehavé stonky vysoké 45 – 105 mm, riedko pokryté trvalými opadanými listami. Korene sú sukulentné až 0,5 mm široké, riedko vetvené ale husto pokryté koreňovými chĺpkami.
Drosera riparia sa najčastejšie nachádza pozdĺž okrajov trvalých riek v polotieni okolitých skál a stromov, v blízkosti vodopádov a pozdĺž kaňonov, často v spojení s rašelinníkom, pričom boli pozorované tiež rastúce v piesčitej pôde v otvorených priesakoch. Často sa vyskytuje v spoločenstve D.communis, D.tomentosa var.tomentosa a taktiež s Genlisea aurea a niekoľkými druhmi Utricularia.
Drosera riparia bola pozorovaná v kvete v januári, marci, apríli, máji, júli, auguste a októbri, čo naznačuje, že obdobie nemá vplyv na dobu kvitnutia a teda kvitne viac menej po celý rok.
Od ostatných predstaviteľov rodiny komplexu D.villosa sa líši jej listami, ktoré sú podlhovasté až úzko podlhovasté. Hoci relatívne dlhé stonky môžu hovoriť o bližšej príbuznosti s D.villosa, D.riparia sa zdá byť skôr v spojení s D.latifolia, s ktorou zdieľa zvyčajne lysé listové stopky.
Niekoľko herbárových exemplárov D.riparia boli identifikované ako D.communis, pravdepodobne preto, že dlhú a zreteľne oddelenú stopku.
(All based on the holotype – drawn by P.M. Gonella.)
(A, B, D by J. Santos; C by A. Fleischmann; E by P.M. Gonella.)
Drosera Chimaera Gonella & Rivadavia, sp. Novembra
Bylina, ktorá tvorí zriedkavo krátke stĺpce až 15 mm vysoké so starých listov. Korene sú viac sukulentné až 0,6 mm široké, riedko vetvené a husto pokryté koreňovými chĺpkami.
Drosera chimaera boli videné s kvetmi a semenami v júli, septembri a októbri, čo naznačuje, že doba kvetu tohto druhu je sústredená v období sucha, ale rozširuje sa do skorého obdobia dažďov.
Kvetenstvo a semená D.chimaera sa podobajú D.tomentosa var.tomentosa.
Jej názov je odvodený z kombinácie postáv z rôznych druhov pripomínajúcich tvora z gréckej mytológie zvanému Chimaera, ktorý bol zložený z dielov rôznych zvierat.
Drosera chimaera sa odlišuje od príbuzných druhov jeho kopihovitými až úzko podlhovastými lapacími časťami listu. Morfologicky je to prechodný druh medzi D.villosa a D.montana complexes, keďže zdieľa mnohé vlastnosti z oboch komplexov, čo môže naznačovať hybridný pôvod medzi druhmi týchto komplexov.
Rastlina produkuje hojné množstvo vysoko klíčivých semien, ktorými sa množí. Všetky ostatné hybridy „droser nového sveta“ tvoria sterilné alebo len málo klíčivé semená ako napríklad D. x fontinalis.
Zo všetkých členov D.villosa komplexu, sa zdá byť v najväčšom spojení s D.latifolia, pretože zdielajú podobný tvar listov.
(All based on the holotype – drawn by P.M. Gonella.)
(All by P.M. Gonella.)
Komentár k článku:
Rastliny komplexu D.villosa sú si veľmi podobné, preto odporúčam, pri ich nákupe alebo prípadnom nákupe semien (i keď sú spravidla veľmi málo klíčivé – až na výnimky) dávať pozor na značenie a overenie zdroja. Pretože nie je nič horšie ako začať šíriť rastlinu pod chybným názvom vedome. Verím, že Vám tento výťah z práce pomôže sa možno trochu viac orientovať v okruhu týchto droser z južnej Ameriky.
S pozdravom
Andrej
Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.
